Bratia spolu vytvorili celý rad kritikmi uznávaných filmov a patria k najvýznamnejším talianskym filmárom.
Paolo zomrel v náručí svojej manželky Liny Nerliovej a svojich detí Ermanna a Valentiny, uviedla rodina.
Ako režisérska dvojica sa bratia preslávili predovšetkým politickými a
spoločensko-kritickými filmami, napríklad V znamení škorpióna, Muž na
zabitie či Patre Padrone.
Bratia Tavianiovci získali na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes v
roku 1977 hlavnú cenu Zlatá palma za už kultový film Padre padrone a v
roku 1982 si z Cannes odniesli Veľkú cenu poroty za snímku Noc svätého
Vavrinca.
V roku 2012 dostali bratia Tavianiovci cenu Zlatý medveď na berlínskom
medzinárodnom filmovom festivale, známom ako Berlinale, za film Cézar
musí zomrieť.